11. 3. 2010

Heavy Rain, druhý pohľad, ale nie nutne odlišný

Úvodom jedno vysvetlenie: táto recenzia (a nasledujúci text, v ktorom budem podrobne rozoberať chyby a nelogickosti v scenári) sa možno bude do značnej miery zhodovať s dnešou Dejvovou recenziou. Neviem, zatiaľ som ju nečítal, ak sa teda budú naše hodnotenia zhodovať, bude to preto, že sme k nim dospeli nezávisle na sebe.
Na rozdiel od Dejva sa budem pokúšať udržiavať svoju recenziu spoiler-free, všetky nutné spoilery umiestnim do už spomínaného oddeleného článku s výpočtom chýb.

Takže... Heavy Rain. Interaktívna dráma, prvá skutočná hra novej generácie, glorifikovaný počítačový film, ku ktorému sa vyjadruje skoro toľko ľudí ako k Avatarovi. Naozaj si zaslúži takú publicitu? Odpoveď na túto otázku nie je ľahká a budem sa k nej dostávať trochu obšírne.
Heavy Rain je najnovšie dielo francúzskeho tímu Quantic Dream, ktorý sa do pamäte hráčov zapísal pravdepodobne hlavne ambicióznym pokusom o sandboxovú hru/virtuálnu realitu/offline MMO s názvom Omikron: the Nomad Soul. Pokus to bol pekný, v mnohých smeroch objavný, ale pre bežné publikum príliš zložitý a hlavne z hľadiska hrateľnosti a designu zmätený a nesústredený. Napriek zmiešaným reakciám kritiky sa však hra predávala a bola dosť odlišná na to, aby si QD vybudovali meno.
Po rôznych peripetiách, ktoré okrem iného zahŕňali plány na pokračovanie Omikronu (ktoré boli ostatne odvtedy oživené), QD nakoniec vydali svoju druhú hru Fahrenheit (v USA ako Indigo Prophecy). Fahrenheit bol v mnohých veciach predchodcom Heavy Rainu - prísne komorná adventúra s netradičným ovládaním, dôrazom na atmosféru a všadeprítomnými otravnými quick time eventami (QTE). Napriek tomu, že príbeh bol extrémne hlúpy (aztécki šamani, anjeli s laserovými očami, nemŕtvy hlavný hrdina a mimozemšťania) a celá hra bola, úprimne povedané, sračka, Fahrenheit sa predával a kritika ho hodnotila väčšinou pozitívne. Druhá hra tímu Quantic Dream upevnila kult, ktorý sa okolo vývojárskej skupiny formoval. S ich nasledujúcim projektom, na ktorý museli hráči čakať plných päť rokov, sa spájali veľké očakávania.

Prichádza Heavy Rain. Mohutný hype vykresľoval hru ako doteraz nevídanú interaktívnu drámu, ktorá doťahuje do dokonalosti princípy načrtnuté vo Fahrenheite - dôraz na postavy, silný a dospelý príbeh, netradičné ovládanie, ktoré má upevniť vtiahnutie do deja a navyše nelinearitu, ktorá by mala umožňovať hrať príbeh mnohými spôsobmi podľa rozhodnutí každého hráča. Samotný David Cage, zakladateľ a mozog vývojárskeho tímu a hlavný scenárista všetkých troch hier, rozprával v rozhovoroch o spojení filmu s hrou, o bezprecedentnom spôsobe rozprávania a o mnohých iných pekných veciach - až príliš pekných.
Po dohraní hry musím povedať, že skepticizmus bol na mieste. Heavy Rain je svojím spôsobom naozaj jedinečná hra - originálne ovládanie (miesto jednoduchých stláčaní tlačidiel väčšinou páčkou ovládača napodobňujete pohyby rúk ovládanej postavy) je do hry zakomponované výrazne citlivejšie a príjemnejšie, než to bolo vo Fahrenheite, QTE sú výrazne menej rušivé a otravné a Heavy Rain je všeobecne po mnohých stránkach omnoho hodnotnejšou hrou ako predchádzajúci pokus tímu. Bez diskusie ide o zatiaľ najlepšiu hru Quantic Dreamu, otázne je, nakoľko je to pochvala. Bohužiaľ, i napriek tomu, že sa tentokrát príbeh drží pri zemi a neobsahuje ani náznak nadprirodzena, hra zlyháva práve po tých stránkach, pre ktoré bola najviac očakávaná - po stránke filmového príbehu, dospelosti, uveriteľnosti konania jednotlivých postáv a miery zžitia sa s nim. Zdá sa, že problém spoločný pre všetky hry QD má meno David Cage. I keď ide nepochybne o schopného kreatívca a výborného manažéra, ako scenárista nestojí Mr. Cage za veľa. Jednotlivým hlúpostiam, chybám a logickým dieram v príbehu sa budem venovať v samostatnom texte, ich výpočet sa neobíde bez pomerne zásadných spoilerov. Každopádne, hra ich obsahuje naozaj desiatky - niektoré sú menšie, niektoré sú do istej miery ospravedlniteľné, ale väčšina je nepochopiteľná, rozbíja akékoľvek vtiahnutie do deja a zásadným spôsobom kazí dojem z "filmovej" stránky hry. Najsmutnejšie na celej veci je ale toto: vývoj Heavy Rainu trval 5 rokov, pracovali na ňom desiatky ľudí a jeho rozpočet šiel celkom určite do miliónov. Že sa za týchto podmienok nenašiel jediný človek, ktorého by napadlo dať sekretárke 50 dolárov, aby zdvihla telefón, zapla Google a overila si niektoré detaily, ktoré by odstránili časť absurdít v príbehu, to je naozaj neuveriteľné. Tieto hlúposti a nedomyslené (alebo neoverené) detaily pritom neplnia v príbehu žiadny rozprávačský zámer - scény, ktoré by mali pôsobiť realisticky, vďaka nim pôsobia v lepšom prípade nechcene komicky a v horšom vyslovene trápne. Miesto "wow" momentov nastupujú "wtf" momenty. Najbolestnejšie je to zhruba v polovici príbehu, keď hra vŕši jednu absurditu na druhú a zároveň sa pokúša hráčovi nanútiť pocit, že by to mal brať celé hrozne vážne. Interaktívna dráma? Bohužiaľ, často skôr interaktívny fail.
Rovnako tak ovládanie - často nie je jasné, akú činnosť postava po vykonaní ponúkaného pohybu vykoná a tak sa môže stať, že urobíte niečo, čo ste určite nechceli, ale hra vás pred tým nijak nevaruje. Ovládanie chodenia je v niektorých situáciách tiež veľmi nešťastné - spolu so zmenami kamery (ktorá sa síce dá prepínať, ale niekedy medzi zlým a horším uhlom) sa pričiní o to, že sa niekedy budete frustrovane motať v kruhu a medzitým bude bežať čas (napríklad pri úteku pred políciou v metre). Všeobecne sú však herné princípy nadpriemerne zvládnuté - určite omnoho lepšie, ako v predchádzajúcich hrách QD.

A v čom je Heavy Rain dobrý? Niektoré časti hry sú naozaj dramatické a autorom sa nejak podarilo ničím zásadným ich nepokaziť. Je ich málo, ale stoja za to, i keď vás zároveň prinútia bolestne si uvedomiť, aký veľký potenciál tento projekt mal a ako trestuhodne ho autori premrhali. Heavy Rain si zaslúži pochvalu aj za to, že ide o projekt svojím spôsobom jedinečný - AAA hru pre dospelé publikum, ktorá sa pokúša rozprávať dospelý príbeh. Ak si z neho zoberú príklad ďalšie hry (a to si nepochybne zoberú), možno sa herný priemysel konečne posunie z fázy, v ktorej sa na začiatku nachádzala kinematografia (filmy o ľuďoch padajúcich v zákrutách z áut a o chlapíkovi s rebríkom, ktorý na ulici komicky rozbíja výklady a zráža chodcov na zem). Navyše je Heavy Rain slušnou hrou i tam, kde je slabým filmom. Využitie QTE je veľmi dobre zvládnuté, nenudí a nefrustruje. Takisto musím pochváliť rozvetvenie príbehu, ktorý môže viesť podľa zvládnutí alebo nezvládnutí kľúčových situácií k niekoľkým naozaj veľmi odlišným koncom. Celkovo ide o zaujímavý, i keď nedotiahnutý experiment. Quantic Dreams sú na správnej ceste, treba len dúfať, že ich štvrtá hra sa konečne zbaví všetkých nedokonalostí a naozaj prinesie na naše monitory prvú plnohodnotnú interaktívnu drámu.

Konečné hodnotenie nie je ľahké. Heavy Rain nedostál hypu, ktorý ho predchádzal. Zlyhal v základnom prísľube, silnom a uveriteľnom príbehu. I tak však ide o hru, ktorú by si mal každý minimálne od niekoho požičať a skúsiť - už len preto, aby videl, ako možno bude vyzerať budúcnosť počítačových hier. Hodnotím 6/10.


Žádné komentáře:

Okomentovat